Trekking v Nepále
Pár faktov na úvod Nepálska federatívna demokratická republika sa nachádza na subindickom kontinente. Na severe ju mohutný hrebeň Himalájí oddeľuje od Tibetu (aktuálne Číny) a na juhu pretekajú úrodné ryžové políčka kraja Terrai do kontinentálnej Indie. Nepál má rozlohu asi ako bývalé Československo a na jeho území žije zhruba 30 miliónov obyvateľov. Prevládajúcim náboženstvom je hinduizmus (cca 81%), buddhizmus (cca 9%), islam (cca 4%) a kresťansvo. Obe hlavné náboženstvá žijú vedľa seba s veľkou toleranciou a bez akýchkoľvek problémov. Úradným jazykom je nepálština, podobná hindštine, hlavným mestom Káthmandú (cca 3 mil. obyvateľov). Nepál je mimoriadne bezpečná krajina, ako turistovi vám v podstate vôbec nič nehrozí, za predpokladu základného slušného správania sa k domácim obyvateľom. Víza sa dajú bežne kúpiť po prílete na letisku v Káthmandú a ich cena je 50 USD (30 dní). Menou je nepálska rupia. Časové pásmo - posun oproti Bratislave je +3:45 (+15 minút oproti indickému Dilí). Po prílete do krajiny v čase návštevy Káthmandú sa budeme prevažne zdržiavať v známej štvrti Thamel, plnej nespočetných obchodíkov, hotelíkov, kaviarní a reštaurácií. Pobyt v tejto pulzujúcej štvrti rozhodne nie je nepríjemný, v pešom dosahu sú niektoré hlavné pamiatky mesta, ako Durbar square alebo Swayambunath (Monkey temple).
Konečne na trek! Po vybavení úradných papierovačiek a posledných nákupoch (o výbave a nákupoch pojednáme v osobitnom článku, je to širšia téma) sa vydávame konečne do hôr. V Nepále je množstvo trekov veľmi rôznej obtiažnosti a s rôznym prístupom na začiatok treku. V zásade môžeme letieť vnútroštátnym letom, alebo sa priblížiť busom, poprípade nejakým terénnym autom. Je možné na request použiť aj vrtuľník. Železnice v Nepále neexistujú. Ono aj pri ceste terénnym autom na nás môže čakať nejedno prekvapenie. Cesty sú napospol nevalnej kvality, sú v náročnom a strmom teréne a trpia častými zosuvmi pôdy, o ktoré po monzúnovom období nie je núdza. Niekedy treba čakať na rýchlu opravu a inokedy zase preniesť seba aj náklad cez prekážku a pokračovať peši, poprípade dopravou z druhej strany. Trekový deň Ubytovanie na treku je spravidla v malých hotelíkoch, alebo tea housoch zvaných lodge. Prevádzkujú ich domáci a ich súčasťou býva reštaurácia. Výber jedál je pomerne pestrý, v nížinných častiach treku býva k dispozícii aj mäso, vo vyšších poväčšine vegetariánska strava. Národný jedlom je Dhal Bath, ten nájdete v podstate úplne všade. Jedná sa o nekonečné variácie ryže, zemiakov, šošovicovej polievky a podľa možnosti domácich aj zelenina, či mäso. Dalšími obľúbenými položkami menu bývajú polievky, cestoviny a nezriedka aj viac - menej vydarená nepálska pizza. Spanie je prevažne vo vlastných spacákoch, ale pokiaľ nie sme na kraji zimnej sezóny, nemusíme to s tepelnými kvalitami spacáku nejak extra preháňať, teploty v noci zväčša neklesajú pod bod mrazu. V mnohých lodgiach je možnosť spať v erárnych prikrývkach, spravidla uspokojivej čistoty. Na treku sa vstáva skoro. Okolo 6 býva budíček a raňajky, rôzne kaše alebo vajíčka s nekysnutými plackami chapati, káva alebo čaj. V priebehu dňa je poväčšine viacero možností sa zastaviť v dedinkách alebo samotách a občerstviť sa polievkou alebo nápojmi, od rôznych čajov až po populárnu coca-colu alebo chutné nepálske pivo. Zásoby sa do dedín prevažne vynášajú nosičmi, takže čakajte, že ceny budú s pribúdajúcou nadmorskou výškou stúpať.Voda na trekoch vo vlastnom záujme nie je pitná, pijú sa buď čaje alebo balená ‘mineral water’, čo je však v skutočnosti skôr destilovaná voda a vrelo doporučujem ju obohatiť napríklad o vitamínový alebo minerálny šumák. Trekový deň končí spravidla popoludní, okolo 15-16 hodiny v cieľovej dedine, kde sa opäť ubytujeme u domácich. Izby sú prevažne dvojlôžkové, bez valného komfortu. Elektrina býva k dispozícii v reštauračnej časti alebo u domácich. Môžu si za nabitie účtovať symbolický opoplatok, to isté platí o sprche. Na mnohých miestach je dostupný aj nie príliš rýchly (a občas nefungujúci) internet.
Na čo si treba dávať pozor Počas treku nám nehrozí žiadne nebezpečenstvo zo strany zvierat, s niekoľkými výnimkami v určitých oblastiach, kde sa ako dopravný prostriedok používajú jaky (napr. oblasť Everestu). Tu by ste mali byť opatrní, keď po po vašom chodníku prechádza karavána jakov, určite nestojte na strane od údolia, jak by vás mohol nechtiac zhodiť. V Nepále je aj veľa túlavých psov, ale tie vás väčšinou ignorujú a nie sú zvyknuté na veľkú interakciu s ľuďmi. Preto sa neodporúča ich zbytočne provokovať, aj keď väčšinou sú priateľskí.Miestni obyvatelia v horských oblastiach sú veľmi milí, usmievaví a ochotní pomôcť. Tieto oblasti sú prevažne budhistické, domovom etnických skupín ako Tibeťania, Šerpovia alebo Gurungovia. Určite je vhodné oplatiť úsmev a pozdraviť ich priateľským „Namaste“ alebo v tibetských oblastiach „Tashi Delek“. Podobne ani v mestách sa nemusíte ničoho báť; cudzinci sú nepálčanmi vítaní a rešpektovaní, pričom k vám budú pristupovať priateľsky a ústretovo. Na čo musíme byť počas treku obzvlášť opatrní, je výšková choroba. Podrobnejšie o tom píšem v samostatnom článku, ale jedna vec, ktorá vám na treku určite prospeje, je piť veľa tekutín (samozrejme nealkoholických). Alkohol pôsobí v tele ako toxín a zbytočne spomaľuje schopnosť vášho tela aklimatizovať sa na nadmorskú výšku.Vyhnite sa tiež príliš rýchlemu výstupu; trek nie je pretek. Zlatým pravidlom na treku je nepálske slovo „bistare, bistare“ (pomaly, pomaly). V prípade akýchkoľvek zdravotných komplikácií, ako sú bolesti hlavy, opuchy končatín alebo ťažkosti s dýchaním, by ste mali okamžite informovať vedúceho skupiny, ktorý posúdi situáciu a rozhodne o ďalších krokoch. Nechcem tu zbytočne strašiť, ale zanedbávanie výškovej choroby a maskovanie príznakov liekmi môže mať vážne následky.Ďalšia vec, ktorú netreba podceňovať, je očkovanie. Na treku budeme na rôznych miestach a nie všade sa dodržiavajú najvyššie hygienické štandardy. Veď sme v ázijských horách. Určite sa oplatí dať sa zaočkovať proti hepatitíde A a B a nezaškodilo by ani obnoviť si očkovanie proti tetanu, a zvážiť očkovanie proti týfu. Nechceme si domov priniesť neželané „suveníry“. Poistenie, záchrana Hoci je Nepál veľmi bezpečná krajina, nesmieme zabúdať, že sa pohybujeme hornatým terénom, čo so sebou prináša určité riziká. V Nepále je mimoriadne vhodné mať poistenie a osobne odporúčam niečo ako Alpenverein. Pokrýva všetky náklady na prípadné záchrany a lekársku starostlivosť na celom svete až do výšky 6000 metrov nad morom. Nepál má relatívne rozvinuté vrtuľníkové služby, hoci nefungujú ako horské záchranné služby tak ako ich poznáme: Sú to komerčné vrtuľníkové spoločnosti, ktoré si od poisťovní radi účtujú nemalé sumy. Ak je však dobré počasie, a viete koho kontaktovať, bez problémov vám priletia na pomoc. Nečakajte však asistenciu profesionálnych horských záchranárov. Lekárska starostlivosť v Káthmandu pre cudzincov je však pomerne uspokojivá.A nakoniec, naši horskí sprievodcovia UIMLA majú profesionálny medzinárodný horský výcvik, ktorý zahŕňa prvú pomoc v horách, evakuáciu v núdzi, navigáciu a mnoho ďalších zručností.Treking v Nepále je v každom prípade nezabudnuteľným zážitkom, či už ste milovníkom hôr, nadšencom zaujímavých kultúr alebo stúpencom východných filozofií.Michal Gabriž.