Horolezectvo

Prvé expedície k Everestu na začiatku 20teho storočia si nemohli nevšimnúť výnimočnú odolnosť domorodých šerpov znášať nadmorskú výšku. Spočiatku ich využívali ako nosičov materiálu pod horu, no neskôr sa stali spoločníkmi aj na samotnej hore. Hádam najznámejším šerpom je Tenzing Norgay, ktorý spoločne s Edmundom Hillarym vyliezli ako prví na vrchol Mt. Everestu. Dnes už u šerpov nie je veľkou výminkou ani medzinárodná licencia horských vodcov UIAGM. Stali sa nielen výškovými nosičmi, ale aj samotnými horolezeckými osobnosťami. Klasická výstupová cesta na Everest z južnej strany je každoročne preliezaná a fixovaná výlučne šerpskými lezcami, tzv. Icefall doctors. Kým nemajú prácu hotovú, platí zákaz výstupov na horu. Elitní šerpovia, ktorí sprevádzajú klientov až na vrch hory, zarobia okolo 5 - 6000 dolárov za dva mesiace expedície. Plus dostávajú špeciálny bonus za úspešné dosiahnutie vrcholu klientom.

Vďaka ich pomoci turistom a komerčným expedíciám a obrovskému rozmachu turizmu v ich domovine sa z jedného z najchudobnejších regiónov sveta stala na pomery Nepálu mimoriadne prosperujúca komunita. Solo Khumbu zažilo v priebehu posledných dvoch desiatok rokov prudký rozmach. Peniažky z masívneho turizmu je vidieť skoro na každom kroku, a úmerne s nimi stúpa kvalita ponúkaného komfortu turistických služieb v celom regióne. 

Šerpa neznamená nosič

Šerpovia kedysi začínali ako nosiči prvých himalájskych expedícií, dnes sú však nosiči nákladov v údolí Khumbu prevažne iné etniká z nižších oblastí Solo Khumbu. Samotní šerpovia sa venujú prevažne turistickému biznisu, pôsobia ako guidi, výškoví nosiči expedícií, majitelia hotelíkov alebo rešturácií a tea housov. Celkovo sa šerpské údolie Khumbu teší obrovskému rozmachu a nebývalému bohatstvu.

Náboženstvo

Šerpovia vyznávajú tibetský vadžrajánový buddhizmus, prevažne školy Ňingma a Gelugpa, ktorej hlavným predstaviteľom je Dalajláma. Takmer v každej dedinke nájdete nejaký, aspoň malý kláštor (monastery alebo šerpsky gompa) a v každej domácnosti buddhistické oltáriky a fotky Dalajlámu. Centrom buddhizmu v šerpskom údolí Solo Khumbu je kláštor v Tengboche. Bol síce zničený pri veľkom zemetrasení v roku 1934, následne bol obnovený, a nakoniec vyhorel pri elektrickom skrate v roku 1989. O štyri roky neskôr bol opäť obnovený. Je obľúbenou zastávkou expedícií, ktoré si pred nebezpečným výstupom radi zájdu na pudžu (buddhistický obrad) a poprosia duchovného predstaveného kláštora - Lámu o požehnanie. Vo všetkých šerpských regiónoch nie je núdza o početné buddhistické elementy, ako sú stupy, chorteny, alebo tzv. mani walls - uličky z kameňov s vytesanými mantrami Om mani patme hum. Takisto sú všadeprítomné farebné tibetské vlajky potlačené mantrami. Vietor odnáša mantry a s nimi požehnanie všetkým bytostiam. Nie je výnimočné stretnúť domácich s rituálnymi mantrovacími mlynčekmi alebo s buddhistickou verziou gorálok v ruke, recitujúc mantry. Nejedná sa pritom o motlitby v pravom zmysle slova, ale skôr o priania. To by však vydalo za samostatný článok.