Karakoram

Pre účely tohto článku vychádzam z vlastných skúseností dvoch expedícií v okolí ľadovca Baltoro. Je to bez nadsázky mekka výškového horolezectva. Nachádzajú sa tu na veľmi malej ploche nielen štyri osemtisícové hory (K2, Broad Peak, Gasherbrum I a II) ale aj niekoľko veľmi vysokých a alpinisticky mimoriadne hodnotných hôr, ako napríklad Gasherbrum IV, Masherbrum, Great Trango alebo Uli Biaho či Chogolisa.
Charakterom krajiny sa Karákoram líši od Himalájí. Je už v zrážkovom tieni Himalájí, klíma je vnútrozenská, bez letných a zimných monzúnov, ako je tomu napríklad v Nepále. Je tu pomerne málo zelene, krajina má skôr púštno - skalný charakter s občasnými oázami zelene a charakteristických topoľov. Hlavnou trekingovou sezónou je teda leto, júl - september. Takisto architektúra hôr je od Himalájí odlišná, vrcholy majú srtmší, často až gotický ráz. Sú to pravé horské chrámy či katedrály 🙂
Turisticky najzaujímavejšou ale stále pomerne málo frekventovanou (oproti Himalájskym trekom typu Annapurny alebo Everest BC) je dolina ľadovca Baltoro. Treky sú divokejšieho charakteru, bez komfortu domorodých dediniek, obchodíkov alebo čajovní. Spí sa v stanoch, a treky vyžadujú nepomerne zložitejšiu organizáciu za pomoci miestnych nosičov a lokálnych agentúr. Takisto je potrebná nemalá byrokracia, nachádzame sa v príhraničnom pásme a je tu prítomná pakistanská armáda a tým pádom časté checkpointy. Vojaci sú však ústretoví a v neposlednom rade sa starajú aj o našu bezpečnosť.

Praktické info

Ako takmer všade v Ázii, za služby (už zaplatené) budú miestni očakávať malý bakšiš. Vodiči jeepov, nosiči či kuchár budú vďační za finančnú hotovosť úmernú ich snahe. Hlavne miestni obyvatelia v horských dedinách žijú vo veľmi sporých podmienkach. 

Pomoc v horách je v Pakistane samostatnou kapitolou. Na rozdiel od Nepálu neexistujú komerčné helikoptérové spoločnosti, ktoré vás na poistenie vezmú do bezpečia mesta alebo nemocnice. O profesionálnej horskej službe samozrejme nehovoriac. V horách lieta iba pakistanská armáda, a jej pomoc je podmienená zložením pomerne vysokej kaucie pred trekom, inak mašiny proste nevzlietnu. Spätne sa to síce dá riešiť s poisťovňou, ale v čase keď potrebujete pomoc vám to nie je nič platné a treba na túto eventualitu myslieť dopredu. Veľmi dobrým pomocníkom na treku je satelitný telefón, ideálne siete Thuraya s geostacionárnymi družicami fungujúcimi aj v horských dolinách. 

Jedlo na treku je pomerne jednoduché, ale zároveň postačujúce. Prevládajú zemiaky, cestoviny, zelenina a ryža. Občas kuchár prekvapí mäsom. Raňajky bývajú vajíčka alebo palacinky, klasické čapati placky alebo kaše. Na trekový deň dostáva každý balíček s obedom. Večere bývajú bohatšie, spravidla polievka a hlavné jedlo, nechýba ani dezert v podobe ovocia alebo nejakej inej sladkosti. V jedálenskom stane bývajú stále plné veľké termosky s horúcou vodou na čaj, kávu alebo šumienku. Osobne si žiaden trek alebo expedíciu neviem predstaviť bez šumienky Tang. 
Určite by som sa vyhol pitiu neprevarenej vody. Ako vo väčšine sveta, musíme počítať s odlišnou mikroflórou a drobné či väčšie zažívacie komplikácie sa nevyhnú väčšine návstevníkov. Nie je to však hneď dôvod na nejakú paniku. 

Na trek v oblasti Baltora nemusíte byť práve vrcholovým športovcom, je bezproblémov zvládnuteľný s priemernou kondíciou. Nie sú to žiadne závody, ale vychutnávanie si času stráveného v týchto krásnych horách. 

Mišo Gabriž